Bezmenná :: Psycheofdead

,,V každom srdci drieme svetlo i tma..."

Jedna z básní, ktoré som moc neuverejňoval, no teraz je tu a myslím, že názov Bezmenná má svoj význam....

Nie je to ani tak priveľmi dávno,

keď som sa zobudil v to jedno osudové ráno.

Bol to ten s dní, na ktoré nikdy nezabudnem,

srdce sa bláznivo rozbúši, keď si na to spomeniem.

Vraj sme sa už stretli, no kto si to má pamätať,

teraz však viem, mal som ti viac lásky dávať.

No snažil som sa byť priateľom, aj keď mi srdce šepkalo,

o tom, ako mi bez teba a tvojho úsmevu umieralo.

Nechcel som ho počúvať, lebo si mala dosť starostí,

bol som smutný s tebou, bolo to znovu o našom šťastí.

Nevedel som, prečo si taká, nevedel som vôbec nič,

moja nevedomosť si na mňa zatiaľ uplietla bič.

Bič, ktorý rozosieval do mňa smútok a bolesť,

na svojich pleciach a srdci som to musel niesť.

Nadišiel stred tábora a romantika jeho ohňa,

v mojej mysli ostala spomienka, živá, večná.

Boli to krásne chvíle, ktoré ani nedokážem opísať,

viem však, že som ti tú otázku na izbe mal dať,

ak ti dám lásku, vráť mi ju prosím, vráť.

No nemal som silu povedať tých pár slov, ktoré vo mne žijú,

nevnímal som ani zmeny, ktoré sa vo mne doteraz dejú.

Zišli sme dole a tvoja vôňa, sladká a nebezpečne omamná,

dokázala mi odobrať silu na tie slová: ,,Ľúbiš ma?"

Hoc som vedel odpoveď, aspoň vtedy platila, nie dnes,

chcel som ju od teba počuť a potom ju volať do nebies.

Aspoň za ruku som ťa držal, keď už vôbec nič iné,

moje srdce bolo konečne, počas celého tábora šťastné.

Prišiel aj karneval a ja som ťa cítil pri sebe,

no poznal som tvoju odpoveď, vedel som, že mi šibe.

No nemohol som sa ubrániť láske, to by nikto nedokázal,

musel by sa zničiť a svojej nádeje do života by sa vzdal.

Čo si myslíš o tejto básni?

Diskusná téma: Bezmenná

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Ondrej Kubička