
Nikdy som nebol človek, ktorý by rozbíjal vzťahy. Moja bývalá mala chalana ešte pred tým, ako som s ňou bol ja. Spoznal som ju a chcel som ju, no nechcel som robiť nič, čím by som jej ublížil. Táto je báseň je o nerozhodnosti, čo robiť, keď nie som sviňa a chcem dostať práve ju. Prečítajte si to ale sami.
BW
Ticho, to krásne ticho šepkajúce svoje sny,
po lúčoch tmy sa spúšťajú tiene osudu
Krvavý dážď bez krvi, bolesť, čo nebolí, noci, dni,
starosti, čo ma netrápia, z náhleho popudu,
stojím v tichu a daždi a šepkám sladké slová.
Otázka sa vynorila, je to nová láska znova?
Vo vnútri však viem, že už sa nemá zmysel brániť,
je to láska a ovládla všetky moje činy.
Ja viem, nie som ideál, no nedržím so zlými,
teraz stojím, už to cítim a nechcem toto stratiť.
Srdce tlčúce, hlava v oblakoch a hlodavý strach,
je zadaná, čo robiť, keď nikomu nechcem blížiť?
Počúvam svoje srdce, no nie som vzťahov vrah,
chcem ju, no do tmy sa nechcem znížiť.
Kráčať a stáť, myslieť a konať, čo robiť teraz mám?
Zrádzať a blížiť, to vie každí, no ja ti niečo iné dám...