
Svetlo i tma, oheň i ľad, život i sen,
všetky protiklady spojené v jednom dievčatku.
Pred ním nemáte na výber, niet úteku,
v jej spoločnosti chcem stráviť každí deň.
Náhoda blbá a predsa je často dieťaťom šťasteny,
mám pocit, že som žil práve pre tento okamžik.
To čo sme si dali už nezmeria hádam nik,
konečne som bol do svojho srdca navrátený.
Láska je pre bláznov, ešte teraz počujem tie slová znieť,
neznášaš lásku, máš to v sebe pevne a nehodláš to zmeniť.
Hoc by sa kto chcel pre lásku obetovať alebo zabiť,
táto myšlienka je v tebe zakorenená ako vo vesmíre svet.
Zákony sveta, čo tam po nich, keď večer hodíme kec,
pozhovárať sa, či poblbnúť, čo viac si môžem priať?
Vieš všetko dať, no cítim, že by si vedela aj veľa vziať,
o tom sa netreba baviť, to už je hotová vec...
Každí deň ťa skladám ako obrovskú mozaiku príbehov,
baví ma po jednom ich skladať na správne miesta...
Viem, že k tvojmu pochopeniu vedie ešte dlhá cesta,
nevzdávam sa, skôr ťa naďalej skladám z nádejou...