Tieň

Tieň

Na chodníku, na hodinkách,
v tlkote vlastného srdca,
uložený, ako v perinkách,
niečo sa v ňom deje i stráca.

V očiach, v snoch o nádeji,
v tme a na svetle žijúc,
stratený v klamanej idei,
navlas zo srdcom bijúc.

Ste jedným a predsa dvaja,
je ti tichým sprievodcom.
Je jedno, či ideš do raja,
alebo si už starým dôchodcom.

Bude posledným, čo ťa opustí,
bude posledným, čo ťa nezradí,
bude prvým, čo sa pomstí,
bude prvým, čo ti poradí.

Aj keď nevysloví ani hlásku,
poradí, i dá ti vieru,
keď stratíš nádej, či lásku,
zapláta v hrudi dieru.

Ako jeden a predsa iný,
máš ho za pätami stále,
je taký, ako si ty silný,
aj keď živý, má na mále.

Darmo sa budeš pokúšať utiecť,
on tu bude vždy ticho stáť,
nie je oblečením, čo môžeš vyzliecť,
vie ti veľa dať i vziať.