Maličká

Ešte mi v srdci ostali spomienky,

ešte ma každá z nich vie zraniť,

ešte kruhy vo vode robia kamienky,

ešte sa pokúšam si srdce spraviť.

Je však koniec a nie je už viac nádej,

už viac s ňou nebudem kráčať cez alej.

Stratiť lásku, to bolí, nech je ako malá,

o to viac, ak je to pre iného človeka,

veľa nám vzala, veľa nám však aj dala,

to ľudia zisťujú, to je pravda odveká.

Neveril som, že nájdem novú nádej na život,

no je to tak, v ušiach mi znie jej džavot.

Spoznal som nové dievča s úsmevom na tvári,

vie ma rozosmiať, ako i zraziť k zemi,

zabrala mi srdce a ešte sa jej to stále darí,

oprášiť radosť a rozveseliť dušu vie mi.

Si to ty, sú to len tvoje slová a úsmev,

chcem ťa vidieť veselú, tak sa usmej!

Chcem ťa denne cítiť v svojom srdci,

no nemám tvoju odpoveď na moju otázku.

Chcem ťa mať, keď sfúknem plameň svieci,

no nemám ťa inak, ako na obrázku.

Tak nájdi v sebe silu a podíď ku mne,

ja neublížim, neboj sa moja maličká,

objím ma a pobozkaj nielen vo sne,

ja viem, že nie si len taká panička.

Prosím teda, daj mi šancu na lásku,

nebude ťa to stáť nič, kúsok obrázku...