
Pozri sa mi do očí,
pozri sa a hľadaj!
Chcela si odpovede,
tak si ich hľadaj..
Poď ku mne a pozri sa,
nie som len tvoj...
Takých ako ty je dosť,
sklamala si, si rovnaká.
Zobrala si si tak veľa,
A nechala tak strašne málo.
Tak poď... poď...
Poď a pozri sa mi do očí..
Bola si celým životom,
teraz však už nie si nič.
Tak sa pozri a strať,
nechcem ťa už vidieť.
Zlomila si mi srdce,
vzala si si všetko..
V očiach lži a klamstvá,
biješ sa s vlastným Ja...
Nepozri sa teda späť,
to má asi bolieť len mňa.
A ver, že to bolí,
to ale ty neriešiš.
Načo, keď si šťastná,
čo by ťa to trápilo.
Ty si ma tak zradila,
a už tu dávno nie si.
A aj po tej dobe píšem,
tieto básne o nás dvoch.
Vlastne len o tebe,
vždy to bolo len o tebe.
Bola si totiž všetkým,
bola si ešte omnoho viac.
Dala si to, čo nik,
a vzala to, čo všetci.
Výsledok je však veľká nula,
taká, akou si sa stala ty.
A je mi jedno, čo vravíš,
si len prázdna škrupina.
Stratila si lesk v očiach,
už viac nelákaš... nula...
Si stále toľko a ešte viac,
a predsa ani kvapka vody.
A v očiach máš stále chlad,
čo na tom, že ťa mám stále rád...