Báseň, ktorá vznikla z jedného jediného dôvodu, podporiť niekoho, na kom mi záležalo a stále mi záleží.

Vesija, toto je tvoja báseň...

Temné dievča

Kráčať po ceste a nikdy sa neobzrieť,

podať ruku a nikdy slzy nezotrieť...

Temnota je svetlo, smrť je život,

kto pochopil tomu, je šťastný.

Život každého je plný clivôt,

no o šťastí si každí po nociach sní.

Vidieť svetlo i v tme nedokáže každí,

málokto sa vie povzniesť nad bolesť...

O takom dievčatku je aj jedna z básní,

ako sa hovorí: takému sláwa a česť!

Je svetlo života a temnota smrti,

spoznať ju beriem ako odmenu,

nad svojím osudom sa nermúti,

nezastaví pred ničím, prejde cez stenu...

Nebojí sa, však čoho sa báť dá?

Smútok, ten dávno prekrýva smiech,

diať sa môže, čo chce, no a čo, nech...

Veď život len jednu cestu má...

Smiech, užíva si všetky pôžitky,

načo sa ťažiť niečím, čo je normálne?

Vie, že sa tam raz určite dostane,

tak aby žila a mala samé dobré zážitky.

Temné, čierne vlasy žiaria aj cez deň,

vravia i schovávajú to, čo je jasné...

Práve pre ne sa oplatí písať básne

pre tie vlasy čierne a jemné jak satén... (pz. autora: *rofl* :P)

Ďakujem ti osud, že som ju mohol spoznať,

raz sa do jej pekných hnedých očí pozriem môžem dúfať.

Daj ešte, aby sme sa stretli a mohli saa porozprávať,

aby sme si šťastie ako horúci zemiak mohli podávať.