Túto báseň som pôvodne nepísal kvôli tomu, aby bola taká smutná, aká nakoniec ostala. Po tom, ako ma však opustilo dievča, pri ktorom som dúfal, že by som mohol byť konečne šťastný, som sa však neudržal a prepracoval ju na to, čo nájdete nižšie. Mnohí hovoria, že som urobil dobre, lebo táto báseň je omnoho lepšia, no ja som mal akosi vždy lepší cit pre bolesť a smútok ako pre šťastie. Možno preto, že som toho šťastia nemal až toľko veľa, vlastne takmer vôbec. Aj keď tie tri týždne, ktoré som bol s Tinou, čiže vlastne mojou bývalou, boli jednoliatym šťastím, aj to sa jednoducho muselo skončiť. Neľutujem nič, akurát to, že sme sa museli rozíjsť. Táto báseň patrí len a len jej a tak to ostane. 

Black Wolf

Moja láska...

Bolesť v srdci, bolesť dávno stratená,

zmätok v duši, hlava láskou zmámená.

Nenávisť v krvi, tečúce červené zlo,

alkohol v túžbe, fľaške hľadám dno.

Krása v človeku, vábi strápeného človeka,

láska v hrdle, trápenie známe od dávnoveka.

Trápenie v nás, nerozhodnosť srdca,

láska z minulosti, rozhorí sa jej svieca?

Pravda z reality, srdce mi zažíva nový krach,

zúfalstvo z minulosti, stúpil som na jej prah.

Viera zo slov, teraz nie sú viac ako prázdne,

ty zo snov, či budeme spolu už nie je otázne.

Pravda bez dôkazov, poznám ju dokonale,

slová z odkazov, cítiť v nich stopy beznádeje.

Rozchod dvoch duší, mrazí ma to prázdno,

samota, ktorá dusí, klesám hlbšie, na dno.