Takže, momentálna inšpirácia. Nečítalo ju ešte veľa ľudí, takže hádam vás poteší. Mňa síce neteší moja momentálna situácia, no nemám čo s tým robiť, len čakať. Takže, tu je báseň, ktorá vlastne ani nemá meno. Možno Beznádej....
Beznádej
Dážď padá, na dlaždiciach zvoní,
nemali by sme byť slobodní, voľní?
Tie kvapky, priateľky našich duší,
o ich sile máloktoré srdce tuší.
Samotná kvapka vie silu a nádej odovzdať,
rovnako dobre ako to vie všetko odobrať.
Stačí jediná kvapka, samotná a čarovná,
sama vie byť mnohých sŕdc kráľovná.
Dokáže asi čarovať, aj mňa pobláznila,
to možno, no zároveň sa nezaľúbila.
Prečo teda premýšľať o novom živote,
keď aj tak ona prináša bytie v samote.
Načo uvažovať o zmazaní minulosti,
keď ona robí smútok aj z prítomnosti.
O kom to mám vlastne snívať,
keď len na iného sa mám dívať.
V čom mám hľadať nový zmysel života,
keď ma čoraz viac pohlcuje temnota?
Komu som čo urobil, že ma láska ničí,
darmo sa pýtam osudu, ten len mlčí.
Veď som si odtrpel dosť a videl veľa bolesti,
prečo som to vždy ja, čo nemá dosť radosti?
Aj táto láska je už teraz dosť trpká,
tá dievčina je pre mňa aj tak príliš krásna.
Nemám takmer nádej, to sám vidím a viem,
no napriek tomu len ju ja navždy chcem.
Anketa
Čo si myslíš o tejto básni?
-
Super, raz ju vydaj!
22% -
Pohoda
16%
-
Normálne
22%
-
No, nič moc
18%
-
Nanič, radšej ju zmaž
20%
Diskusná téma: Beznádej
Neboli nájdené žiadne príspevky.